Azda by sme mohli povedať, že od Tatier k Dunaju je ďaleko. Teda, to akože od nás, z Ružomberka. Možno. Ale všetko je relatívne a aj vzdialenosti sa skracujú. Ak sa trochu prenesieme duchom a mysľou, tak ku krásnemu a modrému Dunaju to až tak ďaleko nie je. O tom sa mohli presvedčiť mnohí Ružomberčania, návštevníci koncertného podujatia v Kultúrnom dome Andreja Hlinku.
Štátny komorný orchester Žilina
Absolútne bohatá návštevnosť svedčila o názore, že nevyužiť programovú ponuku, by bolo do neba volajúcim hriechom. Veľká dvorana, ktorá v sobotu 13. januára mala naberať okrem poslucháčov koncertu aj ich búrlivý aplauz, sa takto ukazovala ako malá. Chvíľami sa mohlo zdať, že sa všetko to nadšenie sem nejde ani pomestiť. Štátny komorný orchester Žilina predstavil ružomberskej kultúrnej verejnosti štedrú dávku sviežej energickej hudobnej nálady. Klasická hudba v skvelom šate kvalitného zvuku. Gradácia programu strhávajúca atmosféru auditória. To je len jeden z parametrov hudobného večera v ružomberskej aréne Veľká dvorana. „Ako sa podrobným šetrením zistilo, je to prvýkrát, čo v tejto sále a v tomto meste vystupuje štátny orchester,“ povedal úvodom večera riaditeľ Kultúrneho domu AH, Radek Zdráhal. No, však načase, môže si povedať nejeden lokálpatriot, ktorý hodnotu svojho mesta chce spájať s tou najvyššou úrovňou. Hoci aj v kultúre. Veď, prečo nie?! Podmienky na to sú a zdá sa, že čoraz lepšie. Perspektíva stupňovitého hľadiska podporí kvalitu diváckeho aj akustického príjmu na strane diváka.
Séria podujatí
Správne nastaviť a rozbehnúť spoločnosť tiež vyžaduje určitú dávku manažérskeho citu až majstrovstva. Prvý januárový víkend v novom roku patril koncertu Martina Chodúra v synagóge. Druhý víkend priniesol lákavú podobu vážnej hudby so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Nálada ružomberského kultúrneho prostredia sa už potom nastavila prijať účasť na mestskom plese ďalší víkend. Štartovací mesiac január nestihol ešte ani celý prebehnúť a už teraz môžeme konštatovať, že má „vysokú spotrebu“ kultúrnej a umeleckej ponuky v našom meste.
Tradícia a idea
Opäť nás to vracia spomienkou na otca takejto myšlienky, tiež Otca národa, Andreja Hlinku. Rozvoj kultúry v meste bol jeden z jeho strategických cieľov. V hmotnom výsledku tu dnes stojí unikátna budova kultúrneho domu, nesúca jeho meno. V duchovnej rovine, Hlinkova myšlienka Katolíckeho kruhu, ako kultúrnej ustanovizne, dnes prerastá do profesionálnej snahy s viacerými výsledkami. Uchopiť a zároveň pochopiť, myšlienku zámeru, ktorý sa dá vnímať aj ako poslanie, je takmer každodennou úlohou. „Robila som divadelné predstavenia počas vianočných trhov a riaditeľ Kultúrneho domu tam bol viackrát za mnou, často ho bolo vidno,“ povedala Anna Mišurová, ružomberská herečka a režisérka. Samozrejme, práca riaditeľa nespočíva len v príprave a priebehu programov. Kultúrny dom AH a.s. je rozľahlý subjekt, zahŕňajúci viacero budov. Do portfólia jeho pôsobnosti patrí aj kino, noviny a mestská televízia.
Technická prevádzka je azda najnáročnejšia poloha v práci vedenia. Najmä ceny energií vedia, a v dnešnej dobe zvlášť, dobre rozkývať s rozpočtom. A komfort, najmä ten teplotný, vníma divák predovšetkým. Abonentný cyklus podujatí, kolekcia kultúrnych programov, sa zaskvela, tak ako forma spôsobu ponuky, a tiež aj na strane záujmu verejnosti.
Vydarený program
Klasická hudba má rôzne podoby. Jej žáner si žiada náročného aj skúseného poslucháča. Jej opatrné dávkovanie pre ružomberskú kultúrnu pospolitosť začal robiť práve Štátny komorný orchester Žilina. Asi správne pochopil, že najskôr treba spoločnosť, v ktorej nie je stála ponuka takejto hudby, naočkovať, navnadiť. Aby vznikol záujem a chuť. Mozart, Smetana, Čajkovskij či Dvořák patria k vrcholom svetovej hudobnej tvorby. Neznamená to však, žeby nevedeli poskytnúť aj poslucháčsky atraktívne, príťažlivé, diela. Najmä na malej ploche vie vyniknúť rytmika Skočnej z opery Predaná nevesta alebo v Polonéze z opery Eugen Onegin.
Leoš Svárovský
Energický dirigent Leoš Svárovský už nejeden koncert naplnil svojím dynamickým prístupom. Nie inak aj v Ružomberku. Jeho široká umelecká a profesionálna pôsobnosť siaha od Prahy až po Japonsko. A jeho výkon od orchestra až po publikum. A to ružomberské vedelo byť vďačné a srdečné. Živo reagovalo na jeho pokyny, niekedy až v polohe animátora, aby ich odmieňalo štedrým potleskom. Potecha, zábava a kumšt v jednom. A, samozrejme, noblesa, ktorá ku pánovi vo fraku automaticky patrí. Úcta pozdravu, tak ku kolegom, hráčom v orchestri, ako aj, a najmä, k dáme speváčke, interpretke.
Tereza Mátlová
Pre program ružomberského večera to bola sopranistka Tereza Mátlová. Operná diva so všetkým, čo ku umelkyni v takejto úlohe patrí. Šarm, pôvab, krása a samozrejme kostým. Toto všetko by ale bolo málo, ak by to nebolo postavené predovšetkým na hlasovom fonde. V jej prípade na výraznom, presnom a presvedčivom. Najmä technicky zvládnutom, bez podpory elektroakustických zariadení, spev na plnú sálu s orchestrom za chrbtom. A tiež živelný prejav aj s tanečným pohybom v hľadisku. Ária Donny Anny u Mozarta, či ária Júlie od Charlesa Gounoda, patrili ku klasickejšiemu opernému žánru v prvej časti koncertu. Po prestávke, operetne ladená druhá časť večera, priniesla možnosť zaskvieť sa v áriách v Netopierovi od Johanna Straussa a Franza Lehára v postave Giuditty. Sama priznala, že je uchvátená akustickými vlastnosťami našej sály Veľká dvorana. Nuž, Ružomberčania si už túto sálu vedeli užiť v rôznych polohách. Každopádne je potešiteľný takýto postreh, či poznatok, a najmä to, aby dobrý chýr išiel čo najďalej.
Matej Droppa
„Je veľmi dobré, že ružomberská verejnosť dostáva príležitosť stretať sa s klasickou hudbou. Vypracúva si návyk na takýto druh hudby, učí sa umelecky rásť,“ povedala Zuzana Zahradníková, vedúca Katedry hudby KU. Ako jedna z viacerých hudobných pedagógov nášho mesta, sa tiež zúčastnila na tomto koncerte. Ďalší bol Matej Droppa, trubkár, učiteľ hudby na ZUŠ Ľ. Fullu. Avšak, nie ako poslucháč, návštevník, ale aktívny hráč tohto pôsobivého orchestra..! A tak bol orchester zo Žiliny aj tak trochu ružomberský. Matej, ako hráč, je známy svojím prierazným zvukom a čistým tónom hlasu jeho hudobného nástroja, trúbky. Je aj stálym a veľmi platným, členom zoskupenia RK jazz band. Návštevníci to mohli rozpoznať až v závere koncertu, keď dal dirigent priestor, aby svojich hráčov, aspoň opticky, všetkých predstavil. Javisko, možno len zatiaľ, neumožňuje stupňovité rozvrstvenie hudobných sekcií, tak pre lepší prehľad, ako aj ich vyznenie.
Dunaj s Váhom spojený
Po búrlivom aplauze v závere, po skladbe Johanna Straussa ml. Na krásnom modrom Dunaji, podľa prísľubu majstra dirigenta, sa takýto koncert nemohol končiť inak, ako Radetzkého pochodom. Razom sa atmosféra novoročnej Viedne, aj s jej filharmonikmi, prepísala ako cez indigo do ružomberskej nálady. Vzdialenosti medzi mestami sa razom spojili. Neustále sa vlievajú vody nášho, aj ružomberského, Váhu do mohutného Dunaja. Podobne, ako naše nádeje v novoročnej snahe, na nový lepší svet, bez násilia a vojen. Aby ten nový, budúci, svet bol len krásny a modrý...!
