(čítanie+) Na sviatok Troch kráľov pripravil Kultúrny dom Andreja Hlinku v synagóge koncert Martina Chodúra, jedného s výrazných súčasných hlasov českej scény. V rámci koncertu odzneli aj piesne známych interpretov – Waldemara Matušku, Karla Duchoňa, Karla Gotta čo Franka Sinatru.
Speváka sprevádzala priečna flauta a klavír. To, že koncert bol naozaj výnimočný, dokázala aj neobvykle vysoká návštevnosť – synagóga bola doslova preplnená divákmi.
Spievalo sa výborne. „Koncert v Ružomberku sa skutočne vydaril. Mali sme radosť, že prišlo toľko ľudí a podarilo sa vytvoriť peknú atmosféru. Skvelé bolo, že sme mohli využiť miestne krídlo. Akustická zvuková sila nástroja sa krásne rozliehala celým priestorom,“ povedal pre naše noviny Martin Chodúr. Keďže veľkú časť každého koncertu tvoria diváci, ktorí svojou reakciou pomáhajú alebo sťažujú vystupujúcim ich výkon, publikum je veľmi dôležité. V tejto súvislosti sa spevák vyjadril, že ružomberské publikum dalo svojou hlasnou a pozitívnou reakciou najavo, že sa mu koncert páči: „To sa potom hrá a spieva skutočne výborne.“
Čaro synagógy. Podľa Martina Chodúra je ružomberská synagóga nádherná budova. Ocenil, že sa zachovala časť pôvodnej farebnej výzdoby: „Je veľa synagóg, ktoré už svoj pôvodný charakter úplne stratili. Táto však ešte niečo zo svojho čara má. Ako študent Ostravskej univerzity odboru filozofie sa učím aj po hebrejsky. Preto ma každá židovská stavba, alebo hoci len nápis, veľmi zaujíma. Škoda, že sa v ružomberskej synagóge nezachovalo viac nápisov. Myslím, že je tam len jeden, a to na hlavnom oltári - יהוה - čo je JHVH - takzvaný tetragramaton – označenie pre Božie meno.“
Unikátny štýl spevu. Trojkráľový recitál bol zložený z piesní, ktoré mali vzdať poctu veľkým hlasom histórie českej, slovenskej a zahraničnej hudby: „Chcel som divákom predniesť prierez týmto druhom tvorby a poskytnúť určitý kontext, v ktorom títo speváci pôsobili. „Spievanie veľkým hlasom“ je unikátny štýl spevu, ktorý sa, žiaľ, z nášho mediálneho priestoru pomaly vytráca. Je to vlastne fúzia rôznych speváckych štýlov. Má spoločné prvky ako s klasickým, džezovým, ale napríklad aj s gospelovým štýlom spevu. Na Slovensku bol typickým predstaviteľom Karol Duchoň, ktorého piesne tiež v programe zazneli. Často tieto piesne spievajú speváci, ktorí však disponujú trochu inou technikou spevu. Či už klasickejšou alebo rockovejšou. Ja sa snažím túto hudbu interpretovať autenticky, aby sa na „veľké hlasy“ časom úplne nezabudlo. Myslím si, že to by bola veľká škoda. Preto vlastne tento projekt vznikol.“
Chváľte Pána. Ak by mal spevák vybrať, ktorá z odohratých skladieb je mu osobne najbližšia, vybral by pieseň Hallelujah Leonarda Cohena, ktorá, podľa neho, stojí trochu mimo koncept: „Napriek tomu je to pieseň, ktorá ma sprevádza celou kariérou. Spieval som ju ju už pred nejakými dvadsiatimi rokmi s mojou kapelou Robson. Potom som ju spieval tiež v televíznej súťaži, a tiež sa stala titulnou piesňou môjho vianočného albumu, ktorý som vydal pred pár rokmi v sprievode Janáčkovej filharmónie Ostrava. Jej obsah ma veľmi oslovuje a príjemným bonusom je fakt, že slovo Hallelujah je hebrejské הללו יה. Sú to vlastne dve hebrejské slová, ktoré znamenajú „chváľte Pána“. Je to úžasný text, ktorý určite za preklad pre toho, kto ho nepozná a nevie po anglicky.“
Čas s rodinou. Koncert Martina Chodúra ešte spadal do vianočného obdobia. Preto sme sa ho opýtali aj na tému vianočných sviatkov. „Po koncertnom maratóne, ktorý pre mňa väčšinou predstavuje celá doba adventu, si na Vianoce rád odpočiniem s rodinou v pokojnej domácej atmosfére. Na druhej strane, radi si tiež zájdeme na nejaké pekné miesto, či už za teplom alebo do hôr. Pre mňa je najdôležitejšie tráviť tento čas s mojou milovanou rodinou.“ Do nového roka by spevák Ružomberčanom prial, aby sa im splnilo ich malé tiché šťastie: „Hlavne zdravie a šťastie s tými najbližšími.“
Ružomberčania si koncert veľmi chválili a ako v rozhovoroch naživo, tak aj na sociálnych sieťach nešetrili obdivom a vďakou: „Sme nabití ako baterky. Ďakujeme a tešíme sa nabudúce. Dúfam, že to bude..........................
(celý príspevok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.1/2024)
