Laureátkou prestížneho ocenenia Cena pamäti národa sa stala Mária Šidová, ktorá sa narodila v Liptovskej Štiavnici, býva v Ružomberku. Ocenenie organizácie Post Bellum si prevzala v pražskom Národnom divadle.
Pani Mária nikdy neodmietla pomoc prenasledovaným... „V našej rodine a našom dome mali vždy otvorené dvere ľudia, ktorí potrebovali pomoc,“ rozprávala M. Šidová. Rodina Almássyovcov z ktorej pani Mária pochádza, aktívne pomáhala pri poskytovaní pomoci a úkrytu ľuďom v časoch SNP, ako aj v neskoršom období ľuďom prenasledovaným komunizmom. V rokoch 1952 - 1958 ukrývali Jána Hutyru, prenasledovaného kňaza Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
Podarilo sa mu utiecť z väzenia. Bolo to v Belušských Slatinách a vstúpiť do ilegality. Počas tohto obdobia sa ukrýval na mnohých miestach a na dlhé roky našiel nakoniec útočisko práve v rodine Almássyovcov: „Striedavo sme pátra skrývali u nás, ako aj v Liptovskej Štiavnici. Moja matka a neskôr aj ja so sestrou sme prenášali od neho tajné správy a pokyny k rehoľníčkam, cestovali sme na rôzne miesta až do Čiech. Sestričky však obsah jedného z tých kufrov stratili, tak sa dostala štátna moc k informácii, že sa páter Hutyra ukrýva stále v republike, že neemigroval.“
Chytili ho 17. marca 1958 a následne začali striedavo zaisťovať a vypočúvať v Ružomberku Máriu, aj jej otca a matku. Po Máriu si polícia prišla do práce a odviezli ju do pražskej väznice v Ruzyni. Počas vyšetrovania musela znášať na samotke nedostatok spánku, psychický nátlak aj falošné sľuby. Najviac ju však trápilo, že rodina o nej nemá žiadne správy. Nakoniec bola odsúdená na rok a pol odňatia slobody, ktoré si odpykávala v pracovnom tábore v Želiezovciach. „Aby to politickým väzňom patrične znepríjemnili, umiestňovali ich medzi ťažké kriminálničky. Ja som sa dostala medzi skupinu vrahýň a prostitútok,“ povedala Mária Šidová, ktorú vo väzení prezývali „jeptiška“.
Svoje si prežila aj po prepustení z väzenia. Na jeseň roku 1959 sa dočkala prepustenia. Spolu s manželom, tiež bývalým politickým väzňom, ale čelili v nasledujúcich rokoch opakovaným perzekúciám zo strany režimu. Tak ako kedysi jej rodičia, ani ona nepoľavila vo svojej ochote ku všetkým, ktorí potrebovali pomoc: „Pre nás to však bola rodina, všetci tí muklovia, všetci tí, s ktorými by sa ostatní ľudia báli zhovárať, aby na seba nevrhli v tej dobe tieň podozrenia. Všetci mali u nás dvere otvorené.“
V roku 1960 uzavrela manželstvo s bývalým politickým väzňom Leopoldom Šidom, s ktorým mali päť detí. Počas celého obdobia komunistického režimu bola prenasledovaná a prepúšťaná na základe zlých kádrových posudkov zo zamestnaní. Po roku 1989 sa stala členkou organizácií zaoberajúcich sa pripomínaním zločinov komunizmu, je držiteľkou viacerých vyznamenaní za zásluhy. V súčasnosti žije ako dôchodkyňa v Ružomberku. Informácie sme čerpali z blogu Post Bellum a webu pametnaroda.cz.
