(čítanie+) V kádri ženskej basketbalovej Ruže sú aj štyri klasické tínedžerky. Okrem už sčasti ostrieľanej Márie Štefančovej (nar. 25. 9. 2006), ide ešte o Štefániu Michaličkovú (21. 3. 2007), Danicu Ďuratnú (4. 11. 2006) a Ninu Oravcovú (18. 3. 2006).
My sme oslovili najmladšiu kočku z tohto kvarteta, žilinskú rodáčku Štefániu Michaličkovú, ktorá v predchádzajúcej sezóne bola súčasťou ružomberskej kadetskej sedemnástky (tréner Miroslav Futo), a ktorá sa z majstrovstiev Slovenska v Košiciach vracala so striebornými medailami. Dievčina zároveň nakukla aj do Niké extraligy (10 zápasov – 66:51 min. - 13 bodov/1 trojka).
Vlani v jeseni, v októbri debut v domácej extralige a približne po roku už aj zápasové štatistiky v Európskom pohári FIBA - s Melikgazi Kayseri 11:36 min., s Olympiacosom Pireus 21:23 min. a naposledy s TTT Riga 1:26 min. Ako to vnímate?
„Som veľmi šťastná a vďačná, aj vzhľadom na svoj vek, za doterajšie príležitosti vo FIBA Cupe. Vysoko si vážim trénerovu dôveru. Táto pohárová súťaž je úžasnou školou, ide o súperky iného levelu, s maximálne agresívnym herným štýlom.“
Proti gréckemu družstvu to v sumáre bol viac než polčas strávený na ihrisku, dokonca s jednou trojkou, asi milé prekvapenie?
„Určite. Avšak, bola za tým aj naša úzka rotácia. Som veľmi rada, že som mohla využiť takúto šancu a že to dopadlo, ako dopadlo.“
O týždeň na to v súboji proti Rige išlo len o jedno krátke striedanie. Nebolo trochu sklamanie?
„V žiadnom prípade. Cením si každú odohranú minútku. V družstve šarapatil nejaký žalúdočný vírus. Deň pred zápasom ma vyradil z tréningu. Horúčka síce nevystúpila, no cítila som sa zle. Keby človek bol fit, možno minutáž by bola aj väčšia. Ale to neriešim.“
Z kadetskej kategórie je vstup na vážnu ženskú medzinárodnú scénu asi zmena ako hrom, čo poviete?
„Áno, je to skok. Super, že Ružomberok štartuje v Európskom pohári FIBA. Teším sa z každej príležitosti. Veď celý tím sa takto môže porovnávať s hráčkami úplne iného, maximálne agresívneho basketbalu. Čo sa týka mňa, tak to je úplne niečo nové, až neskutočné.“
Pri prvom zápase v EP FIBA bola veľká tréma?
„Jasné, vždy je. Treba sa z nej rýchlo otriasť a ísť ďalej.“
Ako si vybavujete svoj vstup do ženského basketbalu?
„Už vlani som sa dostala do A tímu. Išlo ale o úplné začiatky, ešte som ani nevedela, ako to v dospeláckej súťaži funguje. Takisto na tréningoch som sa nemohla porovnávať s babami. No teraz sa už snažím k nim približovať. Je tu ohromná motivácia, raz sa dostať na ich úroveň. Čo sa týka aktuálnej sezóny, nezačala som s družstvom prípravu, kvôli majstrovstvám Európy v Podgorici do 16 rokov. Až neskôr som sa pripojila.“
Európsky šampionát v Čiernej Hore bol tvojím premiérovým štartom v reprezentačnom výbere?
„Už minulý rok som hrala na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici.“
Aké bolo pozadie vášho príchodu do Ružomberka?
„Chcela som hrať basketbal a v Žiline to padalo. Do Ružomberka som prišla ako ôsmačka. Bol to dobrý krok, lepší som ani nemohla spraviť. Hneď po príchode som mohla trénovať na inej kvalitatívnej úrovni. Najprv to bolo.....................
(celý príspevok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.22/2023)
