(čítanie+) Mladá podnikateľka z Ružomberka Alexandra Klačková získala podporu investorov v relácii TV Markíza Jama levova. Dvaja investori (Igor Rattaj a Tatiana Ondrejková) vstúpia do jej podnikania kúpou podielu a podporou v oblasti marketingu a predaja. Umelecká renovátorka nábytku Alexandra vystúpila v relácii s prezentáciou svojej tvorby. Rôznym kusom nábytku svojou fantáziou prakticky vdýchne nový život. Jej čarovná dielňa sa nachádza v blízkosti železničnej zastávky v Rybárpoli. O úspechu Alexandry sme v jej začiatkoch písali už v roku 2015 v Ružomberskom hlase.
Keďže naša správa na stránke na sociálnej sieti pritiahla obrovskú pozornosť, oslovili sme Alexandru s otázkami po rokoch opäť. V nasledujúcich riadkoch približuje svoje aktivity, čím sa zaoberá a ako vidí svoju budúcnosťou.
Na úvod sa klasicky spýtame, na vaše aktivity a tvorbu. Skúste ich predstaviť. Je pre vás práca aj hobby?
„Pracujem prevažne na zákazku. To znamená, že klient mi najprv pošle fotku nábytku, aby som videla, v akom je stave, opíše mi svoju predstavu premeny, ja mu to nacením a v prípade, že súhlasí s cenou, dovezie mi ho. Veľakrát sa stretnem s kúskom nábytku, ktorý dlhé roky odpočíval na povale ako spomienka. Dnes je doba, kedy sa retro nábytok vracia. Zákazník to dáva renovovať alebo čalúniť, kvôli spomienkam alebo chce mať doma solitér, ktorý nemá doma nik iný. Inou skupinou sú klienti, ktorí h1adajú niečo originálne. Kúpia si v obchode, v bazáre, alebo aj na smetisku nájdu niečo, čo by sa im hodilo do interiéru a prinesú to ku mne na konzultáciu, čo by sme originálne vymysleli. Za tie roky mám širokú klientelu, fungujem len na odporúčania, pracujem už len pre stálych zákazníkov, ktorí poznajú moju prácu, ja ich vkus, a sú to najkrajšie premeny, keď mi dajú voľnú ruku. Posledného polroka som sa snažila nájsť cestu, ako prísť so svojimi nápadmi na nábytku, teda niečo kúpiť, prerobiť na môj obraz a predať to. Renovácia nábytku je o spomienkach, odlíšení sa od ostatných, ale aj o recyklácii.“
Čo bolo pre vás impulzom, aby ste sa vydali na túto cestu?
„Podnetom, aby som sa venovala nábytku, bola moja umelecká duša a som tiež milovník doby minulej. Takto je to krásne prepojenie starých kúskov a ich zakomponovanie do moderného štýlu bývania. Pred dvoma rokmi som sa snažila vyštudovať aj odbor reštaurovanie nábytku v Brne na vyššej odbornej škole. Prijímacie skúšky som spravila, ale škola sa nedala robiť externe, tak som musela štúdium na istý čas pozastaviť. Nie je reálne z Ružomberka jazdiť do Brna na prax. Školu som mala v pláne vyštudovať, aby som sa dostala do komory reštaurátorov, pretože ako „laik“ sa nemôžem chytať štátnych alebo cirkevných pamiatok, nakoľko by som znehodnotila ich cenu. Môžem však pracovať, ako napríklad toto leto, na renovácii nábytku ktorý sa nachádzal ako súkromný depozitár na zámku na Morave, keďže zámok aj nábytok bol v súkromnom vlastníctve.“
Aké boli vaše začiatky?
„Najprv to bolo len hobby maľovanie nábytku popri materskej. Keď dcéra začala chodiť do školy, už som mala živnosť a ostatné dva roky mám firmu. Ešte ako živnostníčka som sa zamestnala v slovenskej firme, aby som sa zdokonalila v čalúnení, lebo dovtedy som fungovala ako samouk na základe vlastného štúdia.“
Spolupracujete pri tvorbe aj s nejakými firmami alebo každý prerobený kus nábytku je vyslovene vaše dielo?
„Každý kúsok je priamo dielo mojich rúk a kreativity. Spolupracujem len s dodávateľmi starého nábytku, predajcami farieb a látok. Občas využijem služby stolára.“
Ako dlho vám trvá prerobenie povedzme jedného kusu nábytku?
„Prerábka je časovo aj finančne individuálna. Každý kúsok má svoju dobu trvania, ale za tie roky som nadobudla skúsenosti, že viem vyhodnotiť pri pohľade na kus nábytku, koľko to bude stáť, aj ako dlho to bude trvať.“
V tejto branži pracujete už deväť rokov. Máte len čarovnú dielňu alebo aj niečo iné?
„Mám len dielňu, ale tá pozostáva z dvoch súčastí – práca na zákazku, kedy mi klienti prinesú svoj kus nábytku na premaľovanie, alebo na prečalúnenie. Druhou časťou je výroba mojich originálnych kúskov na predaj – niečo kúpim, urobím podľa svojich predstáv a predávam. V týchto dňoch rozbieham startup - fotenie v dielni, kde máme pripravený vintage kútik. V spolupráci s profesionálnym fotografom klienta oblečieme do dobového oblečenia a domov si odnesie krásne fotky, ktoré akoby vznikli v minulosti.“
Máte zákazky z Ružomberka a okolia, alebo prevažne od ľudí a firiem mimo regiónu?
„Z Ružomberka je to približne desať percent, zvyšok z celej krajiny. Keďže sme na severe, veľa ľudí cestuje cez alebo na Liptov a vedia si nábytok doviezť. Pokiaľ ide viac ako o jeden kus, vieme zabezpečiť aj dodávku od súkromnej osoby. Do zahraničia, prevažne do Českej republiky, putujú skôr moje diela, teda nábytok ktorý som premenila a predávala na sociálnej sieti.“
Zostaňme ešte pri vašej tvorbe. O čo je z nej v súčasnosti najvyšší záujem?
„Najvyšší záujem je o kolekciu Alica v krajine zázrakov, tvorím komody, skrine alebo aj stoličky v tomto rozprávkovom štýle. Látky sú zatiaľ jedinečné na Slovensku, pretože ich dávam vyrábať v zahraničí firme, ktorá má licenciu na ich tlač. V prípade zákaziek ustal boom vintage bielej, ľudia viac vyhľadávajú látky, farby a techniky, ktoré na ich solitér nanesiem a budú stredobodom interiéru.“
Čo pre vás znamenala účasť v šou Jama levova?
„Do relácie som sa prihlásila v prvom rade kvôli reklame, aby viac ľudí vedelo o mojich farebných, veselých, jedinečných kúskoch na predaj. Natáčanie trvalo od jari do konca leta, a chvíľami to bolo aj náročné na cestovanie, pretože leto som trávila na zámku v Česku. Aj som mala obavy, aby polovica národa nebola v tom, že „znehodnocujem“ historický nábytok, keďže som do šou prišla s divokými premenami. Ale uvedomelý človek vidí, že je to holandský nábytok, škoda nábytku je len vtedy keď skončí v peci (úsmev). Skutočný historický nábytok by som nikdy........................................
(dokončenie článku si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.21/2023)
