Cyklus komorných koncertov Hudba u Fullu bude pokračovať v druhej polovici apríla v Galérii Ľudovíta Fullu dvoma koncertmi. V nedeľu 16. 4. 2023 o 18:00 sa uskutoční recitál popredného slovenského akordeonistu Petra Katinu s programom zostaveným z diel slovenských autorov Antona Steineckera, Petra Machajdíka a Jevgenija Iršaia, doplnené o výber z tvorby talianskeho skladateľa Lucu Richelliho, Poľky Katarzyny Taborowskej a Dána Svena Erika Wernera.
Peter Katina, ktorý svoje majstrovstvo v Ružomberku už niekoľkokrát predviedol, sa venuje predovšetkým interpretácii súčasnej hudby. Hru na akordeóne študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v Dánsku na Carl Nielsen Academy of Music v Odense. Pravidelne koncertuje na Slovensku a vo viacerých krajinách Európy, premiérovo uviedol niekoľko desiatok nových kompozícií pre sólový akordeón a spolupracoval s viacerými významnými svetovými a slovenskými autormi. S pozitívnym ohlasom sa predstavil na festivaloch Poznań Music Spring, Arcus Temporum v Pannonhalme, Ny Musik i Birkerød, Re:New v Kodani, Melos-Étos a Konvergencie v Bratislave a na ISCM New Music Days. V roku 2017 viedol majstrovské kurzy akordeónovej hry na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne a prednášal na Akadémii Franza Liszta v Budapešti. Vo vydavateľstve Hevhetia nahral viacero pozoruhodných sólových i komorných albumov. Okrem koncertnej a nahrávacej činnosti pôsobí Peter Katina ako pedagóg na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach, ako lektor dramaturgie Štátnej filharmónie Košice a hudobný publicista. Uvádza vlastné cykly popularizačných prednášok a jeho texty boli uverejnené vo viacerých domácich i zahraničných hudobných časopisoch. Je autorom knihy pod názvom Hudba inak.
O týždeň neskôr, v nedeľu 23. 4. 2023 o 18:00, bude cyklus Hudba u Fullu pokračovať opäť v Galérii Ľudovíta Fullu, a to hudobným projektom VOCELLO, ktorý je dramaturgicky postavený na vzťahu piesňovej tvorby a komornej tvorby pre husle, violončelo a klavír slávneho rakúskeho hudobného skladateľa obdobia ranného romantizmu Franza Schuberta. Účinkovať budú dvaja členovia Mucha Quartet, huslista Juraj Tomka a violončelista Pavol Mucha. Na klavíri ich bude sprevádzať Hana Muchová.
Premyslená dramaturgia programu koncertu poukazuje na vzájomnú inšpiráciu diel a špecifickosť skladateľovho hudobného jazyka vo viacerých oblastiach komornej tvorby. Myšlienka tohto projektu vznikla najmä z potreby uvádzať na koncertných pódiách inštrumentálne komorné diela veľkého časového rozsahu a závažného hudobného obsahu, ktorých poslucháčsku ako aj interpretačnú náročnosť vyvažuje kratšia forma piesne. Schubert komponoval piesne počas celého svojho aktívneho skladateľského života a predstavovali preňho akýsi ,,osobný denník“, zachytávajúc I tie najvnútornejšie pocity, a zároveň odhaľujúc jeho hlboký vzťah k poezii. Piesňový cyklus Zimná cesta / Winterreise (24 piesní na básne Wilhelma Müllera) vznikal v rôznych obdobiach počas roka 1827, kedy Schuberta sprevádzala pochmúrna a stiesnená nálada, prameniaca zo zhoršujúceho sa zdravotného stavu a odchodu niekoľkých blízkych priateľov. Podobne, ako jeho predchádzajúci piesňový cyklus Krásna mlynárka, aj Zimná cesta zachytáva pocity citlivého mladého muža nešťastného v láske, ktorý sa túla po zamrznutej krajine. Nádherné, spontánne melódie Krásnej mlynárky sú v Zimnej ceste z veľkej časti nahradené deklamačnými replikami. Skracujúci sa rozsah piesní a opakujúce sa rytmy podčiarkujú bezútešnú, ponáhľajúcu sa a osamelú povahu zimnej krajiny ako metaforu cesty duše ústrednej postavy. Naproti tomu leto a jeseň toho istého roku priniesli žiarivé a pozoruhodné Klavírne trio Es dur. Toto vysoko dramatické dielo obrovských, takmer symfonických rozmerov je zhudobnením Schubertových najvnútornejších skladateľských ambícií a schopností, ktoré nadobudol v tridsiatichdvoch rokoch svojho života. Trio sa stalo symbolom Schubertovej pocty Beethovenovi na najvýznamnejšom koncerte v jeho živote, ktorý sa mu podarilo s veľkou námahou zrealizovať na prvé výročie Beethovenovho úmrtia. Pomalá časť Tria cituje marcia funebre z Beethovenovej Tretej Symfónie („Eroica“) a uzatvára ju citácia zo švédskej ľudovej piesne „Se sole sjunker“ (Slnko zapadá) od Isaka Alberta Berga. Schubert sa publikovaného Tria nakoniec nedočkal – prvé kópie prišli do Viedne až dvadsaťdva dní po jeho úmrtí. Na titulnej strane sa neobjavilo ani venovanie, ktoré Schubert odkázal v liste vydavateľovi: „Toto dielo venujem každému, kto v ňom nájde zaľúbenie“. Po Schubertovej smrti sa piesňový cyklus Zimná cesta a Klavírne trio Es dur stali symbolom jeho posledného obdobia tvorby, nakoľko ich kontrastná nálada sleduje vonkajšie okolnosti Schubertovho života a zdravia, smútok a neskôr útechu a nadšenie – dva paralelné svety, z ktorých vyrástla hĺbka jeho hudby.
Projekt Hudba u Fullu 2023 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Cyklus koncertov Hudba u Fullu sa realizuje aj vďaka grantom, poskytnutým SOZA a Hudobným fondom ako aj spolupráci s Galériou Ľudovíta Fullu. Mediálnym partnerom projektu je Ružomberský hlas.
Viac informácií o podujatí a projekte Hudba u Fullu nájdete na stránke občianskeho združenia Simach Art https://simachart.weebly.com
