(čítanie +) Život nie je len matematika, ale s počtami, počítaním, sa často spája. Prechod rokov je bilanciou. Rátame. Rátame, čo nám rok vzal a čo nám druhý prinesie. Sčítavame výhody, odratúvame straty. Najhoršie sa nesú tie na životoch. Neradi sa delíme, ale o to radšej násobíme.
Vstup do nového roka sa často spája s predsavzatím, ako aj očakávaním. Na Slovensku o to viac, že sa cez túto krajinu prevalila dvojitá vlna. Nebolo to cunami, ale voľby. Vo svojej podstate je to dosť podobné. A nie inak je na tom aj náš Ružomberok. Očakávania má o to väčšie, že sa po 8 rokoch zásadne vymenila vedúca zostava vedenia mestského úradu. Zároveň aj omladila.
K + K + MZ = nová metla. Ako a ktorou nohou sa vykročilo na radnici a jej vedení, ukáže sa až neskôr. Už posledné číslo našich novín v minulom roku zvestovalo, že radnica sa napĺňa odhodlaním a súka rukávy vyše lakťa. Takže, šup..! Vždy sa vraví, že nová metla dobre metie. Očakávaní, ako aj návrhov, by sa našlo až-až. Len aby neboli väčšie, ako možnosti. Na druhej strane, treba mať smelosť odvahy, niečo z toho sa určite musí podariť. Novej zostave aj novému zastupiteľstvu hneď zafúkol starý vietor do tváre. Výstrelom štartovacej pištole sa, trochu prekvapivo, ocitli na dráhe prekážkového behu.
Postavená bytovka na Plavisku a nepostavená plaváreň v Lazinách ukázali boľavé miesta. Mimoriadne zasadnutie nového zastupiteľstva muselo hľadať riešenia. Ale, funkcia je už o tom. S podporou vetra do chrbta sa veľmi rátať nedá.
K + K + Žilina = jackpot? Výhodná hviezdna konštelácia, keď primátor aj zástupca sú nielen jednej spektrálnej farby, ale aj spoločne a zároveň sú poslanci v zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja, nalieva nádej priaznivej perspektívy mnohých riešení a prínosov. Toto tu ešte, v moderných, ponovembrových a ružomberských, slobodných dejinách, nebolo. Všetko je ale vo hviezdach, do ktorých priaznivý náklon sa vkladá dôvera Ružomberka a jeho obyvateľov. Nakoniec, voľby to ukázali.
Priemysel + turizmus = dilema. Najmenej stovku rokov sa zmieta Ružomberok v priaznivej schizofrénii, či má byť viac mestom priemyslu, ktorý ho živí a je tu vybudovaný. Alebo je mestom turizmu, ktorý mu je, cez prírodné podmienky, prirodzene daný. Dva benefity, ktoré však idú proti sebe. Žiaľ, takto sa predstavuje aj naše ovzdušie. Do povedomia cestujúcich, ktorí nikdy v našom meste a okolí nevyložili nohu, len ňou viacej pritlačili pedál akcelerátora svojho auta. Keď prechádzajú štátnou cestou a zacítia zápach, pochytí ich túžba, čo najviac sa vzdialiť. Takto sa zapisuje Ružomberok do povedomia Slovákov, ako mesto smradu. Kladné, rovnaké, póly magnetu sa však navzájom vytláčajú. Ale, nechce to veľa. Astronomickým ďalekohľadom sa pozrieť za horizont do budúcnosti a mikroskopom pred seba, pod nohy. Tak napríklad - pozor, ide sa žalovať.
Tatra + Fatra = nepozná brata. Prirodzeným a osobitým drahokamom, ktorý by si malo naše mesto vážiť a neustále ho leštiť, je Hrabovo, na krok od centra. Prekvapivá vianočná zima, ktorá mimoriadne vysokým oteplením roztopila tu všetok v predstihu napadaný sneh, ukázala, kde nás päta tlačí.
Zimný posyp, hrubozrnnej frakcie, vysypaný v dôsledku ochladenia a sneženia v polovici decembra, sa hrdo vyvaľuje popod nohy prechádzajúcich návštevníkov. Ku areálu Obrovo, na ceste pomedzi chaty, celé Vianoce. Chce to len bližší, empatickejší pohľad a nečakať so skostnateným harmonogramom prác na apríl...! Upratať cestu, na ktorú už sneh nenapadne, a keď aj, aspoň cez sviatky plné návštevnosti, až tak drahé byť nemôže. V prvom rade sa zametá pred vlastným prahom, aby hostia videli, čo sme zač.
Samozrejme, táto prímestská časť, zároveň aj súčasť Národného parku Veľká Fatra, dostáva poriadne na frak aktuálnym stavebným ruchom. „Valí sa Tatra (náklaďák) Fatrou...” - zúfalo znel proklamačný nápis chatárov, ktorí museli v lete znášať dopravný ruch a prašnosť. Mimoriadne horúce leto, s množstvom dní bez dažďa, poukázalo na slabosti stavebných aktivít, ale aj na kritériá dozoru. Okolo cesty sa zeleň pod nánosmi prachu len ako-tak črtala, dala sa tušiť. To ako - stavebník nemá pri toľkom zápale práce na objednávku polievacieho auta...?! Ako takí krátkozrakí beťári, nevieme si vyrichtovať poriadok na vlastnom dvore?! Dokedy chceme skúšať odolnosť a trpezlivosť návštevníkov?!
Kalameny x Hrabovo = vesmír. Nepomerne menšie možnosti, ako aj represívne nástroje, má obec Kalameny. Tiež, ako Ružomberok, má svoj drahokam, v tomto prípade žriedlo termálnej vody. Akurát si ho vie zrejme viacej vážiť. Návštevnosťou je miestna lokalita prameňa porovnateľná s Hrabovom. Možno aj viac, lebo mohutné karavany tu už takmer stabilne vypĺňajú scenériu parkovacích miest. Evidenčné čísla rôznych miest a štátov, v silnom zastúpení Českej republiky, tvorili zostavu návštevníkov vianočných prázdnin v tejto prírode Chočských vrchov. Chýbali už len „Marťania“.
Ale pri správe, ktorá k nim určite doletí vesmírom, že je neďaleko prameňa zriadený nový objekt sauny, pouvažujú o návšteve tohto podareného miesta v krátkej dobe. Lebo, dobrý chýr ide ďaleko. A ten zlý nech je otázkou kompetentným orgánom.
Leto + zima = príma. „Tenhle spůsob léta, zdá se mi poněkud podivný,” vložil do úst svojim postavám český spisovateľ Bohumil Hrabal v novele Rozmarné léto. Ono tam totiž stále pršalo. Aj táto zima ukazuje svoju pomýlenú tvár. Je podivná. A to je len rok, ako nás zasýpala množstvom snehu. Keď sme pred rokom, s dávkou nadsázky a fikcie, nahliadli do času o dvesto rokov napred. Priblížili sme Malinô Brdo, ako svah prajný pestovaniu vínnej révy. Trojkráľový pohľad na jeho úzky zasnežený pásik zjazdovky tohto roku, musel vyvolávať pocity súcitu. Asi sa naša prognóza začína napĺňať. Cibuľa aj švábka, nevedno ako u čitateľov, ale u autora tohto článku, poctivo v pivnici klíči. Nečíta kalendár. Nečíta kalendár, len svojím spôsobom vyjadruje tajomné stvoriteľské dielo zakomponované v jej genetike. Áno, blíži sa jar. Svoje vie aj krtko, ktorý ešte v starom roku urobil slávnostný výkop do nového roka. Príklad nasledovali hneď aj ďalší jeho kamaráti nablízku a futbalové ihrisko v Kalamenoch je tak už teraz dôstojne pripravené, a takto vhodné, hoci na zemiakovú sadbu.
35 + 1 = Ružomberský hlas. Dlhé roky účinkovania na spoločenskej a informačnej scéne mesta, pripomenuli naše noviny minulý rok takmer v každom čísle. Bolo ich 35. A pridávajú ďalší. Novinárčina je neustálym tokom zachytávajúcim momenty života na chrbte času. Za osobnú skúsenosť by určite stálo, pre cteného ružomberského čitateľa, pozrieť sa na podobné mestské periodikum, ktoré vychádza v iných mestách. Hoci len v susedných. Nech si porovná rozsah, formát , grafické spracovanie. Ale najmä obsahovú úroveň.........................
