(čítanie +) Je pravdepodobne (zatiaľ) jediný Ružomberčan, ktorý prešiel jednu z najdlhších peších diaľkových trás na svete (približne 4 200 km – pozn. aut.). Počas tohto leta sa mu podarilo dostať do USA, kde putoval hrebeňom Kordiller po západnom pobreží tejto krajiny. Reč je o Pacific Crest Trail (PCT), o ktorom sa prvý raz dozvedel cez film Wild z roku 2014. Povedal si, že niečo podobné raz musí zažiť a od tej doby bol týmto zámerom doslova posadnutý. Zoznámte sa – Filip Stripský. Príbeh o putovaní sa začína.
Film trasu za ostatné roky veľmi spopularizoval, to jej však neuberá na kráse a stále ňou prešlo len niekoľko Slovákov. „Keďže som v tom období ešte študoval, mal som dostatok času na prípravu. Na prechod potrebujete tak štyri až šesť mesiacov, na čo letné prázdniny nestačia. Keď som školu dokončil, hneď deň po promóciách som letel na leto do Nórska zarobiť si na cestu. Počas môjho pobytu v severskej krajine som stretol ľudí, ktorých som na svojej ceste 'mal stretnúť' a stávali sa mi veci, ktoré ma len utvrdzovali v tom, že čo robím, je pre mňa správne. Po lete strávenom v Nórsku začali vrcholiť prípravy. Povolenie, poistenie, víza, letenky, výbava,“ priblížil prvé kroky.
Stopka zvaná covid. Ale. Mesiac pred odletom, prišiel na Slovensko koronavírus. „Netrvalo dlho a pochopil som, že aj to je súčasťou mojej cesty, a tak som čakal. Situácia s kovidom mi cestu do USA neumožnila ani ďalší rok. V tom čase som začal pracovať v našej krásnej Veľkej Fatre na Chate pod Borišovom. Po horách síce chodím už od malička, ale lepšiu prípravu na hrebeňovku som si nevedel predstaviť. V tom čase žiadny internet, signál, elektrina, žiadna sprcha a žitie na holiach mimo miest a hluku. O vynáškach zásob na chatu, fyzickom aj mentálnom tréningu ani nehovorím. A tak prišiel máj 2022 a bolo mi umožnené ísť naplniť svoj príbeh.“
Na prechod sa špeciálne nepripravoval. Posledné dva mesiace pred odletom len vylepšoval, odľahčoval a dokupoval výbavu. „Dôležité bolo pripraviť sa v hlave a udržať si pokoj a neprestať sa na to tešiť,“ poznamenal.
Hrebeňovku absolvujú ľudia z celého sveta. Keď má niekto samoty dosť, vždy sa môže ku niekomu pridať a kráčať nejakú dobu s ním. „Ja som chcel ísť tento prechod sám. A bol som prekvapený, ako dlho dokážem byť sám so sebou, ako dlho dokážem byť úplne ticho a ako v pokoji dokážem riešiť aj tie najkrízovejšie situácie, ktoré nastali. Jeden týždeň som kráčal v trojici s chalanom z Čiech a s chalanom z Texasu. Bola to príjemná zmena, ale potom som bol rád, že som opäť sám. Každý to má inak,“ uviedol F. Stripský.
Na PCT funguje veľa trail angelov. Sú to ľudia, ktorí sa dobrovoľne starajú o turistov putujúcich krajinou. Mnohí z nich odmietajú aj dobrovoľné príspevky. „Stáva sa, že človek prechádza rozpálenou púšťou a zrazu z ničoho nič vidí veľký slnečník, pod ním stoličky a chladiaci box s nápojmi a občerstvením. Iní zas stoja na ceste, ktorá pretína trasu a pýtajú sa turistov, či sú hladní, že grilujú burgre, ale skôr ako budú hotové ponúkajú niečo iné, od najrôznejších jedál až po vychytávky na chodník. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na pomoc a podporu domova,“ konštatoval.
(Takmer) z Mexika do Kanady. Filip prechod začínal 5. mája na mexicko-americkej hranici v Kalifornii neďaleko San Diega. Kráčal z juhu na sever cez štáty Kalifornia, Oregon a Washington. Do cieľa na americko-kanadskej hranici prišiel 14. augusta. Začína sa v púšti, kde sa vyskytujú štrkáče. Tie ale vždy na seba vopred upozornia, častokrát človeka zbadajú ako prvé. Ak človek rád chodí v noci, môže naraziť na tarantuly a škorpióny. Ďalej môže vidieť kojotov a čiernych medveďov, ale tie nie sú nebezpečné. „Skôr by sa mal človek obávať pumy, ale tú len tak nezazriete. Okrem niekoľkých otravných sŕn počas noci si treba dávať pozor, aby človek nespal v blízkosti mravcov, ich uštipnutie celkom bolí. Treba rátať s tým, že veveričky majú rady slané veci od potu, vedia sa prehrýzť aj do ba-toha. Najotravnejšie sú tam jednoznačne komáre, ktoré bzučia okolo hlavy a útočia nonstop. Vtedy treba zakryť každý centimeter odkrytej kože, inak vás zožerú. Mal som síce nad sebou postavenú moskytiéru ale keď spíte v tom najväčšom roji, cestu k vám si nájdu vždy,“ povedal s úsmevom.
Pôvodne pre kone. Pacifická hrebeňovka je pôvodne robená pre kone. Nikde na nej nie sú strmé stúpania alebo klesania ako u nás. Chodník je dobre udržiavaný, značený, ale veľmi dlhý s prevýšením 128 kilometrov. Prechádza cez viacero národných parkov a divočín. Začína na juhu v púšti. „Človek tam väčšinou zažije najväčšie horúčavy, fúka tam a musíte niesť so sebou najviac vody. V noci je na púšti naopak zima. Púšť sa strieda s lesom. Potom prechádzate cez najvyššie pohorie Sierra Nevada. Tam sú dlhé úseky bez miest, treba brať veľa jedla. Prechádzate cez najvyšší bod v horskom priesmyku Forester Pass 4000 m. Následne idete do dolín, kde treba brodiť rieky, a potom stúpate do horských sediel, kde bývajú veľké snehové polia, a tak stále dookola,“ priblížil strasti putovania F. Stripský.
Ďalšou časťou je severná Kalifornia, ktorá je už civilizovanejšia. Každoročne je tam však problém s lesnými požiarmi. „Treba ísť buď skoro, keď ešte požiare nehrozia alebo potom neustále sledovať výstrahy, uzávery a obchádzať. Ide sa cez kilometre zhorených lesov, cez džungľu, cez husto zarastenú krajinu. Trail ide popri strete dvoch litosferických dosiek, nachádza sa tam až po hranicu s Kanadou veľa dominantných snehom pokrytých sopiek. Človek vidí veľa prírodných zaujímavostí, vodopádov, lávové tunely, jaskyne, kráča sa po ostrých sopečných kameňoch. Prechádza tiež popri jazere Crater Lake, ktoré vzniklo výbuchom sopky, ktorý je považovaný za jednu z najväčších erupcií za posledných 10 000 rokov na našej planéte,“ prezradil.
Najnižšie položené miesto na trase je hranica Oregonu s Washingtonom v mestečku Cascade Locks s nadmorskou výškou 24 m. Odtiaľ začínajú takzvané zelené tunely, niekoľkodňové úseky cez lesy. Ide sa po úbočiach horských hrebeňov, prechádza sa cez sedlá. Ešte by som spomenul sopku Mount Rainier, jedno z výnimočných miest na Zemi, kde ročne napadne aj 30 metrov snehu.“
Skúsme to aj my... Trasa je rozmanitá, človek zažije horúčavy aj mrazy, dážď aj sneženie, navštevuje westernové mestečká stretáva kopu zaujímavých ľudí, kovbojov aj indiánov. Na otázku či ho na pochode niečo prekvapilo, odpovedal.........................................
