DOKÁZALI, ŽE MÔŽU VYMENIŤ MALINOVKU ZA PIVO

LIPTOVSKÉ REVÚCE (Michaela Zrubáková, Ján Cárach, foto Mário Pánči) - Od fašiangov, do fašiangov do Veľkého piatku, daj sa dievča pomilovať budeš mať pamiatku. Pieseň známa všetkým Revúčanom, ktorá sa nesie našou dedinou každý rok pred obdobím Veľkonočného pôstneho obdobia. Ale, poďme pekne po poriadku. Fašiangové obdobie začína v obci Liptovské Revúce týždeň pred bursou skladaním skúšky dospelosti mládencov. Vkupovanie sa, ako je to známe v drahej krčmovej spoločnosti predstavuje zloženie bursovníckeho sľubu a splnenie dôležitých životných úloh mládencov, ktorí týmto preukážu, že sú schopní chodiť na zálety. Nápomocný im vždy býva krstný otec, ktorý im neraz musí dať dobrú radu a dievku najskôr vyskúšať.
Tento zvyk nepredstavoval v minulosti iba zábavnú funkciu, ale pomáhal vychovávať mladých chlapcov, ktorí mali pred vkupovačkou vstup do krčmy zakázaný. Neraz sa stalo, že po nevkúpenom mládencovi pohár letel, alebo bol za golier z krčmy vyvedený. Ako každý rok, aj tento sa vkupovačka niesla v duchu výbornej nálady, spevu a tanca. Mládenci všetky úlohy splnili na výbornú, preukázali, že už môžu malinovku za pivo vymeniť a bursovnícky stav posilniť.
Po týždňovom spamätávaní sa, oprave ozembuchov a vyháňaní pavúkov z prázdneho demižóna sa v piatok mladí schádzajú pri zdobení sály kultúrneho domu a príprave sobotňajšej fašiangovej zábavy.
V sobotu nastáva najkrajší fašiangový zvyk Liptovských Revúc, každému známy ako bursa. Hrdé mamy a staré mamy pomáhajú mládencom obliecť vyprané košele a dievkam narancované kytle. Ráno, po svätej omši každého víta v kultúrnom dome nedočkavý richtár s pohárom teplého čaju. Po prespievaní si revúckej hymny zdrapia dievky mládencov od čaju a spoločne spievajúc vyrážame do dediny.
Nevesta spolu s mladým zaťom vchádzajú do dvorov ako prví a pozývajú ľudí na večernú veselicu. Kým ľudia tancujú s bursovníkmi, prebieha prehliadka kurníkov a zle zabezpečených údiarní novovkúpenými bursovníkmi. Odmenou za tanec a spev pre nás býva nasýtenie vždy smädného demižóna, sladký koláč, slanina, vajíčko a nejaký ten peniažtek do richtárovej kapsy.
S príchodom obedu sa sprievod presúva do kultúrneho domu, kde sa už všetci tešia na kapustnicu, ktorú nám vždy s láskou pripravia ženbou stratení bursovníci. Ako to už pri každej svadbe býva, aj u nás sú nevesta a mladý zať privítaní chlebom a soľou. Kým nepozbierajú čriepky z rozbitého taniera pre šťastie, my iba pregĺgame slinky. Po zjedení konečne pevnej stravy opäť vyrážame rozveseliť ľudí.
(celý článok nájdete v Ružomberskom hlase č.4-2015)