Zánik Krkavej skaly je nezvratný

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto Eva Pánčiová) - „Krk sem, krk tam, aj tak ťa zjem.“ Tak vraj reagoval istý chlap, keď mu do studničky pod skalou spadla v meste kúpená ryba a miesto nej chytil žabu. A tak ľudia začali skalu nazývať Krkavou. Tento chránený skalný útvar je azda najznámejším bralom v okolí nášho mesta. Nachádza sa vo východnom úbočí Sidorova a možno sa k nemu dostať po zelenej turistickej značke. Voda, mráz, vietor, korene stromov, gravitácia. Tieto deštrukčné živly dokážu ničiť všetko, čo im príde do cesty. Keď sa však spoja, vytvoria spolu dláto hodné Michelangela. Tak dlho tvarujú svoje dielo, až ho postupne deštruujú.
Krkavá skala vo východnom úpätí Sidorova je toho svedkom. Stručne odborne povedané, je to skalný útvar, ktorý vznikol zosúvaním a zvetrávaním dolomitov. Množstvo previsov, vežičiek, puklín, terás, rozsadlina nad ňou a hlavne kameňmi posiaty svah nám napovedajú, že jej zánik je neodvratný.
To je ale veľmi vzdialená budúcnosť a celé generácie ešte budú môcť obdivovať jej eleganciu. S výškou 22 m (uvádza sa aj 15 m) patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku. Na jej vrchole a na západnej stene sa nachádzajú porasty borovice a buka. Kedysi ich bolo viac, ale vietor a blesky ich zdecimovali.
Východná stena skaly je vysoká asi 22 m, západná do 8 m. Spodná šírka skaly je 20 m a postupne sa zužuje asi na polovicu. Horizontálne pukliny rozdelili skalu na viaceré bloky, akoby poschodia. Pod veľkým previsom je prvý blok – prízemie. Je tu umiestnená pamätná tabuľa dvom významným odborníkom – ochranárom – Sladkému a Hatiarovi. J. Sladký pôsobil ako profesor na ružomberskom gymnáziu a zároveň pracoval ako konzervátor prírody. Navrhol viaceré geologické lokality na ochranu, napr. Dogerské skaly a Vlčiu skalu.
Prvé poschodie je na veľkom previse. Ešte vlani tu v neskorú jar rástlo niekoľko trsov astry alpínskej. Korene mohutného hadinca ich asi natrvalo vytlačili. Na južnom okraji ďalšieho bloku je trojmetrová veža. V strede steny na malej terase je ďalšia malá veža. Horný blok vytvára členitý hrebienok s čiastočne zatrávneným rovným vrcholom. Stred západnej steny nad rozsadlinou je homogénny, so slabými náznakmi puklín. Jej obidva okraje sú členité, s viacerými puklinami, malými terasami a slabo oddelenými malými vežami.
Hoci je Krkavá skala vyhlásená za prírodnú pamiatku, sú na nej skoby a označenia lezeckých ciest. Mladí „horolezci“ z mesta raz bivakovali na jej vrchole. Na moju otázku, či sa neboja, že počas spánku spadnú, mi odpovedali, že počas spania boli zaistení. Boli štyria, na vrcholovej plošinke zostalo ešte miesto na dve karimatky.
Najkrajší pohľad na skalu je z vyhliadkového brala, ktoré sa nachádza tesne pri južnej stene skaly. Detailne možno pozorovať členitý charakter skaly a skalnaté úbočie pod ňou.
Priestor okolo skaly je posiaty množstvom balvanov a drobných kameňov, ktoré dokazujú silu deštrukčných síl pôsobiacich na skalu. V okolí Krkavej skaly sa nachádza väčšie množstvo skál a balvanov. V lese nad skalou je malá jaskynka a rozsadliny, ktoré demonštrujú pomalý zosun tohto útvaru. Rozsadlina pri západnom úpätí skaly je asi 4 m dlhá a 2 m hlboká, má severo–južný smer. Vlkolínčanom je známa Pecekova skala s vyhĺbenou jaskynkou pre úkryt pastierov pred zlým počasím. Východne od Mederlyho cesty, priamo oproti útvaru, je pod lúkou v kroví ukrytá zaujímavá, asi tri metre vysoká a vyše 10 m dlhá skalná stena. Menšie bralká sa vypínajú nad zníženinou Dolinka v úpätí Sidorova.
Okolie Krkavej skaly je domovom viacerých vzácnych vápencomilných kvetov, ako poniklece, západokarpatský endemit a jeden z našich najvoňavejších kvetov - horčičník Wittmannov, viaceré vstavače a iné. Neďaleko rastie aj naša jediná horská liana, chránený plamienok alpínsky. Na východnej stene Krkavej skaly rastie jeden exemplár prvosienky holej. Jej hrubé mäsité listy sú pokryté ochranným múčnym povlakom. To jej pomáha prežiť extrémne suché počasie.
Pri Krkavej skale je najkrajšie na jeseň, keď sa príroda odeje do pestrofarebného šatstva. Mederlyho cesta pod skalou je akoby hraničná čiara inverzie. Ste v hustej hmle, urobíte krok a ocitnete sa v slnkom zaliatom svete. Liptovskou kotlinou sa prevalujú biele chuchvalce, nad nimi sa vypínajú vrchy od Choča po Kriváň.
Okolie skaly bolo kedysi nezalesnené, čím vynikal bralnatý charakter tejto lokality. Po zalesnení bola skala nadlho schovaná pred očami turistov. Nad vysokými stromami vykúkal jej vrchol. Nedávno bol skalnatý terén východne od skaly odlesnený. Krkavá skala sa ukázala v celej svojej kráse. Svah postupne zarastá krovinami a mladými smrekmi.
Kráčal som chodníkom popod Krkavú skalu. Na vrchole neďalekého smreku sedela oriešnica. Vôbec ma nebrala na vedomie. O chvíľu som za chrbtom počul akoby niečo preťalo vzduch a ozval sa vtáčí škrekot. Nejaký dravec unášal nebojácnu oriešnicu vo svojich pazúroch. Inokedy si na lúke pokojne hovel mladý zajac. Zboku sa k nemu prikrádala líška. Rozmýšľal som, či zajaca odplašiť, a tak ho zachrániť. Ale uvedomil som si, že niekde v nore čakajú hladné líščatá. Pobral som sa preč. Nechcel som vedieť, ako to skončí.
Potravinový reťazec je nemilosrdný a nepatrí sa do neho zasahovať. V okolí Krkavej skaly som zažil dve stretnutia s huňatým kráľom našich hôr. Stopy, povyvaľované pne a kamene svedčia o tom, že je tu stálym hosťom. Videl som tu diviaka, jazveca, líšky, kunu, srnčiu a jeleniu zver, pod vrcholom Sidorova asi aj vlka. Pravidelne sa tu zdržujú krkavce a iné dravce. V skalnatom teréne občas možno vidieť vyhrievajúcich sa hadov.
Rybu z povesti o Krkavej skale som zatiaľ nenašiel...