.jpg)
Tradícia nesie stopu času a vtláča pečať hodnoty chvíle. Pohyb času je zrejmý, postupuje nezávisle na našej vôli. „O Dorote uschne handra na plote“ – je ľudová pranostika, snažiaca sa posúriť čas. Hľadá miesto v kalendári, kde sa dá pozorovať poľavenie zlej a studenej zimy, aby už začala odchádzať do minulosti. Obdobie medzi zimou a jarou vypĺňajú fašiangy.
Je to skôr spoločenské, ako meteorologické obdobie. Venuje sa najmä plesom, ochotníckym divadlám a dedinským zábavám. V religióznej stavbe roka bude po nich nasledovať veľký štyridsaťdňový pôst, ktorý predchádza Veľkej noci. Preto aj dĺžka trvania fašiangov je pohyblivá. „Čas je nadradený priestoru,“ povedal pápež František.
V Komjatnej veselo
Ako s každým obdobím a sviatkami, aj s fašiangami sa viažu zvyky a tradície. Je to čas veselosti, ktorá vrcholí v utorok pred Popolcovou stredou, ktorou začína obdobie pôstu. Veriaci v katolíckych kostoloch sú značení na čele popolom, na znak pokánia. Tohto roku to pripadá na 18. februára. V utorok večer zábava vrcholí, symbolicky sa pochováva basa, ako predstaviteľ hudobnej produkcie, ktorá bude musieť počas pôstu stíchnuť. V mnohých obciach vidieka sa robia zabíjačky, bravčové hody a sprievody vinšovníkov s maškarami. Dlhoročným, tradičným a stálym zvykom fašiangového sprievodu je známa aj liptovská obec Komjatná. Nie inak ani tohto roku. Na druhý deň po Dorote, hneď v sobotu, sa skupina krojovanej mládeže, s muzikou a spevom, vybrala tiahnuť hore rodnou dedinou. Úloha to veľká, najmä, ak je cesta dlhá. Z dolného konca na vyšný, kde je časť Studničná, je to poriadny kus cesty, viac ako tri kilometre. A môže pripadať aj dlhší, ak sa taký vinšovník-bursovník, trochu viac ako je zdravé, na takúto cestu aj neprozreteľne potúži. Lebo o ponuku núdza nie je. Pestrofarebný sprievod robí svoje zastavenia najmä v takých domoch, kde majú dievku na vydaj. Vtedy je zastavenie dlhšie a ponukou občerstvenia sa nešetrí.
Časová konzerva
A tak ku najveselším obdobiam v roku patria nesporne fašiangy. Ak sa spoja s tradíciou, je to príležitosť ako sa jej aj zhostiť. Najlepšie fotografickým záznamom. Práve po takejto možnosti skočilo ružomberské združenie fotoamatérov Fotoklub RK 1924. Na spoločnom výjazde do neďalekej obce Komjatná sa mohli v družnej nálade spojiť s kolektívom veselých bursovníkov. Tanec, muzika, kroje a samozrejmý folklór - to je vďačný fotogenický útvar, ktorého sa s radosťou zhosťujú objektívy fotoaparátov. Objektív tu nie je len technickým nástrojom, ale aj mostom medzi časmi. Zachytáva okamih, ktorý by sa inak rozplynul v speve a krokoch sprievodu. Tvár mladého bursovníka, úsmev dievčiny v kroji, vrásky pamätníkov sledujúcich sprievod spoza plota – všetko sa v zlomku sekundy premieňa na svedectvo. Fotografia tak neuchováva iba obraz, ale aj pamäť obce. A práve v tejto pamäti sa stretáva minulé s budúcim – skúsenosť starších s odhodlaním mládeže niesť tradíciu ďalej.
Spoločné fotografické výlety za nejakou témou patria už dlhodobo k obľúbeným aktivitám združenia fotoamatérov. Spájajú kolektív nielen v jednote myšlienky, ale najmä spoločensky. Sú príjemnou voľnočasovou aktivitou a rozširujú celkom prirodzene portfólio záberov každého autora. Novou predsedníčkou o. z. Fotoklub RK 1924 je Ľubica Janecová. Aj keď v tejto funkcii nie je ani mesiac, už má jasné predstavy, ako by malo toto združenie napredovať.
“Bursovníkov sme naháňali po cestách aj necestách. Myslím si, že boli nadšení, že mali okolo seba toľko fotografov, a my sme boli radi, že nás tak vrúcne prijali a mohli sme zvečnit tie najlepšie momenty. Fašiangy bol prvý výjazd Fotoklubu tento rok, a plánujem, aby takýchto výjazdov bolo nespočítateľne veľa.” Takto zhodnotila záujem fotoamatérov Ľubica Janecová, predsedníčka združenia.
Najbližšou úlohou, ktorá krátko po veľkonočných sviatkoch pred Ružomberčanmi stojí, bude medzinárodné stretnutie fotografov INTERfotoPLENER Liptov. Nové vedenie Fotoklubu si uvedomuje, že s prípravou na toto najväčšie podujatie u nás netreba otáľať.
Hviezdoslav a mobil
Všetci vieme, aká je súčasná doba rozvinutá, moderná. Tiež každá návšteva do obce Komjatná ukáže niečo nové, sympatické. Pred časom dokončené námestie, ale aj energickú výstavbu rodinných domov. Je poznať, že tam obyvateľov očividne život a žiť baví. Majú prirodzený záujem tak o svoje najbližšie okolie, ako aj o prírodu, ktorá je tejto obci mimoriadne prajná. Veď, kde už len majú Sedem kostolov, to ako dominantné bralo nad časťou Studničná, povýšené krížom.
Sociálne siete a platformy lomcujú našou prítomnosťou mocne, ako kedysi dievčatá na Ondreja plotom. Siahnuť po tradícii, zvyku predkov, je príjemným osviežením. Oprášiť kultúru a vydať svedectvo svojej príslušnosti k obci a národu.
Udržať takéto zvyky a tradíciu je dobrý signál pre budúcnosť.
Siahnuť po tradícii, zvyku predkov, je príjemným osviežením. Obliecť kroj, vytiahnuť husle, zaspievať pieseň a zaklopať na dvere suseda – to všetko je viac než len folklórna kulisa. Je to vedomé prihlásenie sa k vlastným koreňom. Tradícia nie je prežitkom, ale tichou kontinuitou, ktorá spája generácie bez ohľadu na to, koľko rokov pribudlo do kalendára.
Fašiangový sprievod v Komjatnej tak nie je len veselou epizódou medzi zimou a jarou. Je pripomienkou, že budúcnosť sa rodí z pamäti. A že tam, kde sa tradícia nielen spomína, ale aj žije, tam ráno prichádza istejšie.
Práve to mal na mysli básnik Hviezdoslav, keď mládež prirovnal ako držiteľku rána, teda zajtrajška - budúcnosti. Dnešný častý pohľad na mládež je ako na držiteľku mobilov v dlani. Na slová básnika by sa však zabúdať nemalo.
