Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

(ČÍTANIE+) Vedeli ste, že... Bratislavský primátor má veľmi blízko k Ružomberku. Dokonca tu aj značnú časť roka nachádza svoju oázu pokoja. Úvodné konštatovanie spresníme s tým, že ide o bývalého „šéfa magistrátu hlavného mesta“ Andreja Ďurkovského (primátorom bol v rokoch 2002 – 2010), ktorého prechodným domovom je už dlhé roky malebná časť katastra Ružomberka zvaná Nižné Matejkovo. Čo ho do nášho mesta zavialo, ako tu trávi voľné chvíle, ale aj svoj pohľad na dianie v centre dolného Liptova poskytol čitateľom Ružomberského hlasu v nasledujúcom rozhovore.

Na úvod priblížime, že v Nižnom Matejkove máte nehnuteľnosť. Na aké účely ju využívate?

„Asi to treba trochu upresniť. Kedysi sme mali v Nižnom Matejkove postavenú jednoduchú drevenú chatu, ktorú postavil môj otec na rekreačné účely. Neskôr chata doslúžila, a tak sme sa rozhodli pre rekonštrukciu, ktorej výsledkom bol celoročne obývateľný zrubový dom. Pôvodná chata sa nedala využívať v zimných mesiacoch a už vôbec nebola vhodná pre malé deti. Teraz tam môžeme chodiť prakticky celý rok. Terajšiu chatu využívame výhradne na rekreačné účely. Ale keď tam prídem, úprimne povedané, tak často pracujem cez počítač, a tak spájam príjemné s užitočným.“

Čo zavialo niekdajšieho primátora Bratislavy do tejto lokality? Ako často tu zavítate a aký máte vzťah k tomuto miestu?

„Nižné Matejkovo je miesto mojej mladosti, lebo som sem chodil od narodenia. Samozrejme, hlavne na letné prázdniny. Pre deti z mesta to bol jednoducho raj spojený so samými príjemnými vecami. Otec nás s bratom síce nútil aj robiť okolo chalupy, čo sa nám samozrejme nechcelo, ale aspoň som sa naučil množstvo vecí, ako napríklad kosiť klasickou kosou. A to dnes už tak hocikto nevie. Musím ale jedným dychom dodať, že dôvod, prečo si naša rodina zamilovala Liptov, bol veľmi prozaický - moja mama bola z Ružomberka.“

 Takže korene máte tu. Čo sa vám v Nižnom Matejkove páči najviac?

„Na Podsuchej sa mi samozrejme najviac páči príroda. Veľmi dobre si pamätám, keď tu stálo len niekoľko chát, ktoré ste spočítali na prstoch jednej ruky. Všetci sme sa poznali. Tunajší život bol komunitnejší. Nepotrebovali sme k tomu žiadne sociálne siete. Všetci o všetkých všetko vedeli, pomáhali sme si, keď bolo treba. Viac sme sa navštevovali.“

To sa však za desaťročia výrazne zmenilo. Z niekoľkých chát sa dolina rozrástla na malú obec. Ako tento vývoj vnímate?

„Obec potrebuje infraštruktúru a tá tu, okrem elektriny, nie je vybudovaná. Najviac ma hnevá, že viacerí chatári si nevybudovali nepriepustnú žumpu, ale púšťajú splašky cez septik do podzemia. Nájdu sa aj takí, ktorí odpad zo žumpy pustia priamo do potoka a nemajú s tým problém. A to je už vrchol. Kedysi sme sa spokojne z potoka mohli napiť a vedeli sme, že sa nám nič nestane. Teraz by som to už svojim vnúčatám určite nedovolil.“

Čo by ste z pohľadu infraštruktúry vyzdvihli a čo by naopak letovisko potrebovalo?

„Výrazne sa zlepšil poriadok so smeťami. Mesto zabezpečilo kontajner proti medveďom a ľudia už viac udržujú v jeho okolí čistotu. Bolo by výborné, keby nám radnica opravila cestu v doline. Paradoxne hore nad chatami vedie luxusná cesta pre lesné mechanizmy do hory a tu dolu je cesta v úbohom stave. Niekde je už zaplátaná, ale sú to len krátke úseky.“

Spojenie Podsuchá a príroda je asi to, čo miesto najviac charakterizuje. Čo v okolí najradšej navštevujete?

„Najradšej chodím do okolitých lesov, aj keď manželka je z toho dosť nervózna.“

Prečo?

„Nuž, medvede. Tie sú tu premnožené a..........................

(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.5/2023 | Symbol "Čítanie +" znamená, že kompletný príspevok je okrem tlačenej verzie RH k dispozícii v PDF verzii len pre predplatiteľov RH)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: