1888. V RUŽOMBERKU STAVAJÚ DOMINANTNÚ BUDOVU

RUŽOMBEROK (František Dian, foto Archív Lipt. múzea) - V októbrovom čísle Ružomberského hlasu sme pozornosť sústredili na budovu kolégia piaristov v súvislosti s ich príchodom do Ružomberka a založením piaristického gymnázia. Zámerne sme sa nevenovali samotným budovám, v ktorých sa vyučovanie uskutočňovalo. Dnes vám predstavujeme zachovalú a zrenovovanú budovu piaristického gymnázia z roku 1888. Piaristi do Ružomberka prišli 10. mája 1729. Ubytovali sa v mestskom dome a učebňu si zriadili v susednom dome, kde ešte v tom istom mesiaci začali vyučovať. V roku 1731 malo gymnázium tri triedy a 144 žiakov. Musel tomu zodpovedať aj počet učební. Kde sa vyučovalo, v akých provizórnych priestoroch až do postavenia kláštora a školy, nevieme.
Po postavení kláštora v roku 1735 bola vedľa neho postavená prízemná budova školy pozostávajúca asi z troch učební. Bližšie údaje nepoznáme. Vyučovalo sa i v učebniach v kláštore, kde bol i konvikt (internát) pre žiakov zo vzdialeného bydliska. Táto pôvodná, prvá školská budova slúžila svojmu účelu do roku 1790, keď za riaditeľa Dávida Maršovského bola na tom istom mieste postavená nová budova, na ktorú stavebník dostal podporu zo študijného fondu 3 781 florénov.
O výstavbe je v kronike latinský zápis, v preklade znamenajúci: „Piaristická škola v Ružomberku kráľovskou štedrosťou znovu povstala a povýšená bola na vyššie gymnázium...“ Táto budova zrejme dlho nevydržala, lebo za návštevy palatína Jozefa v r. 1806 v Ružomberku sa uvádza o nej, že sa rozpadáva, zariadenie je chatrné a nevyhovuje ani zo zdravotného hľadiska. Z podnetu riaditeľa gymnázia Tobiáša Kiparského a na palatínovu intervenciu ružomberskí piaristi dostali zo študijnej základiny 6 535 florénov na renováciu budovy. Opravy sa začali v apríli 1809 a skončili v novembri toho istého roka. V čase opráv sa vyučovalo v kláštore. V rokoch 1850-63 bolo gymnázium z rôznych dôvodov zrušené.
Ak malo v Ružomberku podľa zákona z r. 1883 vzniknúť osemtriedne gymnázium, znamenalo to zabezpečiť minimálne 8 učební, kabinety, administratívne miestnosti. Mesto si uvedomovalo , čo znamená mať na svojom území sídlo strednej školy. A tak výstavbu novej budovy prevzalo na seba. Na mieste starej školy na vlastné náklady postavilo od základu novú, jednoposchodovú budovu gymnázia.
Budova na južnej strane súboru kolégia má obdĺžnikovú trojtraktovú dispozíciu na čelnej severnej strane s rizalitom ukončeným nízkou atikou s trojuholníkovým štítom a datovaním 1888. Stavba je nepodpivničená so strednou chodbou a hlavným centrálne umiestneným dvojramenným schodiskom. Chodba v 1. podlaží je zaklenutá valenými klenbami a miestnosti majú korýtkové klenby. Na 2. podlaží sú rovné stropy. Fasády sú historizujúce, symetrické, severná je 11-osová s rizalitom v šírke piatich osí.
V 1. podlaží je pásová bosáž a rizalit má armované nárožie. V 2. podlaží sú polkruhovo ukončené pozdĺžne okná. 25-metrová chodba mala jedno okno, sociálne zariadenia primitívne, nemali kanalizáciu. Z chodby na 1. podlaží bol prístup do piatich učební, zborovne, bytu školníka. Na 2. podlaží boli tri triedy, dva kabinety, kresliareň a riaditeľňa.
Študent a neskoršie profesor gymnázia Juraj Žovinec si na vybavenie školy takto spomínal. „Tabule na drevených podstavcoch, železná pec v kúte, drevené lavice porezané a pooblievané atramentom, triedne knihy zamykané na konci každej vyučovacej hodiny...vŕzgavé drevené schodište, ponuré, vlhké, plesninou dýchajúce chodby, kresliareň, v ktorej sme mávali školské oslavy...“ Taká bola ružomberská žltá búda – zaužívané meno pre budovu gymnázia medzi študentmi.
Budova slúžila svojmu účelu do 12. 12. 1942. Mesto následne nákladom 100 000 Ks starú budovu gymnázia obnovilo a poskytlo ako-tak vyhovujúci provizórny stánok pre odborné učňovské školy. V budove bol aj internát pre žiakov priemyselnej školy textilnej a celulózo-papiernickej, ktorí pochádzali z celého Slovenska. V ďalších desaťročiach v nej bola umiestnená osobitná škola. Po komplexnej rekonštrukcii od r. 2000 v nej sídlil Rektorát Katolíckej univerzity a pre potreby univerzity slúži dodnes. Vedľa kláštorného kostola stála murovaná telocvičňa gymnázia, ktorá už v 30. rokoch bola v dezolátnom stave a v 50. rokoch 20. st. bola zbúraná.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.2/2015)