Zážitok, ktorý v tomto článku opisujem, sa stal tento týždeň. V utorok ráno som čakal v potravinách pri pokladni. Predo mnou bol muž a pani v pokročilom dôchodkovom veku.
Pri platení hotovosťou za nákup jej chýbalo 50 centov. Predavačke sväto-sväte sľubovala, že len čo príde domov, zoberie 50 centov a donesie ich. Prosila ju, predavačka súhlasila.
Pán za ňou to však vyriešil za ňu a na mieste. Povedal „nechajte tak, tu máte 50 centov,“ a podal ich predavačke za pokladňou. Staršia pani mu ďakovala najviac ako vedela. „Nemáte za čo, s radosťou,“ dodal ochotný muž, ktorý za ňu zaplatil chýbajúce peniaze.
Na tomto mieste by mohol tento článok skončiť. Lenže, potrebné je dodať jednu podstatnú skutočnosť. Ten pán bol Róm. V duchu som si povedal, krásne gesto, dobrý skutok, hodný človeka, ktorý má dobré srdce…
Často mávame predsudky. V rôznych oblastiach života. Osobne poznám niekoľko Rómov, a môžem povedať, že ide o slušných, dobrosrdečných ľudí. Ktorí pracujú, živia svoje rodiny, a určite sa denno-denne stretávajú s nepochopením, čudnými pohľadmi „majoritnej“ spoločnosti.
„Ľudstvo umiera na nedostatok lásky a vzájomnej úcty. Nikto nemá na nikoho čas, len na seba,“ povedala svätá Matka Tereza. Výnimka však potvrdzuje pravidlo, hovorí sa.
Dôkazom je vyššie spomenutý zážitok. Aj keď sme často k sebe nevľúdni, sebeckí a zahľadení len do seba, nájdu sa ľudia, ktorí – bez nároku na „honorár“ – urobia dobrý skutok práve tam a práve vtedy, keď je to potrebné.
Bodaj by takýchto situácií a ľudí bolo medzi nami čo najviac…
