Ružomberský hlas
  • Piatok 14. február 2025
  • 0:0:0
  • Online:

Rastislav Halička je umelecký kováč z Liptovskej Teplej, kde má aj svoju dielňu. Po maturite na umelecko - priemyselnej škole v Kremnici sa v krátkom čase začal venovať tejto práci, ktorá ho aj začala živiť. Kováčstvu sa venuje už tri desiatky rokov. Doma si postavil dielňu.

„Prišiel som k zákazkám, kde sa musí naplno prejaviť kreativita a cit pre materiál. Na druhej strane musíte popri tom robiť aj komerčné veci, aby vás remeslo uživilo. Dá sa to pekne skĺbiť. Takýmto aktivitám treba ísť oproti,“ načrtol v úvode. Remeslo a jeho uchovávanie by malo podľa neho byť symbolom národnej hrdosti. „Aj mladá generácia by mala vidieť, ako kedysi ľudia fungovali, že sa v remesle dá nájsť zmysel a životné smerovanie. Nevedel by som si predstaviť čokoľvek iné.“

O smerovaní rozhodla náhoda

Ku kováčstvu prišiel náhodu, hoci mal výtvarné cítenie, na škole sa dostal medzi kováčov a odvtedy sa snaží na sebe pracovať. Tematicky nie je vyhranený. Robí rôzne motívy, ak dostane impulz pracuje na ňom, pretavuje ho do výrobku. Má svoju vlastnú klientelu, do umeleckého kováčstva spadajú aj architektonické veci ako zábradlia, ploty. Ak si jeho výrobky nájdu odozvu, je spokojný.

Na všetko je sám, konkurencia v našom okrese sa dá spočítať na prstoch dvoch rúk. Robí aj komerčné záležitosti, ale hľadá v tom niečo viac ako peniaze. „Som vo veku, kedy potrebujem byť vnútorne spokojný. Trochu ma ubíja, keď musím robiť bez kreativity, len aby som naplnil zákazku,“ povedal R. Halička.

Vo svojej dielni najčastejšie opracováva kujné železo či mosadz. „Nevyhýbam sa ani medi,“ pripomenul. Prezentácie nerobí často, my sme ho zastihli pri ukážkach práce pri otvorení prenesenej kováčskej dielne do Rázusovie domu v Liptovskom Mikuláši.

Pre deti čosi nevídané

Jeho výrobky môžete vidieť v dolnom Liptove, v Liptovskej Teplej je korpus Ježiša na kríži, ktorý urobil vo veku 20 rokov, ďalšie diela sú aj v Ružomberku a mnohé v zahraničí. Má toto remeslo perspektívu do budúcnosti? opýtali sme sa R. Haličku. „Momentálne nemám nasledovníka, ale vidím, že mladí sa hľadajú a sú hrdí, že sú kováči. Nastavujú si vlastnú formu a štýl.“ Denne sa kováčstvu venuje niekoľko hodín, z mladosti si s úsmevom spomína, že z vyhne nevyšiel aj niekoľko dní vkuse. „Ale aj v mojom veku 50 rokov stále inovujem, baví ma robiť pre ľudí, keď im to niečo dá, keď ich moje dielo poteší,“ podotkol.

Dodal, že inšpiráciou pre mladých je vidieť prácu kováča naživo. „Je to pre nich impulz zamyslieť sa, či by ich niečo také nebavilo. Oheň, zvuk nákovy, kropaje potu a nakoniec výsledný výrobok. Keď deťom podáte remeslo atraktívnou formou, inklinujú k nemu, hlavne najmladšia generácia. Napríklad pre škôlkarov je to niečo nevídané, s čím sa nemali možnosť dovtedy stretnúť,“ poznamenal R. Halička.

Vyhľadávanie

Piatok 14. február 2025
0:0:0
Online: