ŠPORT ROZHOVOR „Finále Českého, či Slovenského pohára som ako aktívny futbalista nevyhral. V lige to bolo druhé a tretie miesto. Takže je to môj najväčší úspech,“ rozhovoril sa Smetana, ktorý priamo na ihrisku od hráčov schytal aj vedro s vodou.
„To sa mi tiež ešte nikdy nestalo. Len pred pár dňami som si tento oblek kúpil. Nemám rád ľadovú vodu, takže to sa chlapcom podarilo. Ale všetko bolo fajn v takom radostnom opojení.“
Najprv sa vám podarilo dostať mužstvo v Niké lige do hornej šestky a teraz v pohári ste pridali dokonalú čerešničku na torte, čo vy na to?
„Od víťazstva v prvom semifinálovom zápase v Lipanoch, sme vedeli, že sme veľmi blízko k finále, preto potom všetko smerovalo k tomuto dňu. Stále bolo treba udržiavať u hráčov maximálnu koncentráciu. V lige sa cestovalo do Dunajskej Stredy, na umelú trávu do Žiliny. Museli sme točiť zostavu a robiť maximum preto, aby sa finále pohára zvládlo. Bolo to nesmierne náročné, aj po psychickej stránke. Som rád, že sme boli odmenení. Predstava baráže o Európu, bola pre mňa odstrašujúca. Nechcel som ju zažiť. A tak bolo nutné vyhrať tento zápas. A ja som cítil, že to dokážeme.“
Z tábora Spartaka bolo počuť, že ste mali aj šťastie, keďže jediný gól padol po hrúbke brankára súpera Dalibora Takáča, čo vy na to?
„Držím sa teórie, že šťastie, smola a náhoda neexistujú. Všetko sa deje a odvíja od prístupu a nastavenia. Ak by sme my takto inkasovali, určite by som nehovoril o smole, alebo, že súper mal šťastie. Povedal by som, že sme urobili chybu.“
Ako si s odstupom času vybavujete vstup do ružomberského klubu?
„Prišiel som do novej práce, ako tréner, ktorý si váži, že v takomto veku môže zase pôsobiť v najvyššej súťaži, a tým dokázať nielen sebe, no i okoliu, že na to má. A samozrejme s ambíciou, stále sa zlepšovať. Keď sú za tým aj dobré výsledky a výkony, o to ľahšie sa vám robí.“
Váš príchod vlani na konci októbra sa udial expresne, dokonca deň pred pohárovým stretnutím proti Liptovskému Mikulášu. Bol vtedy aj čas na nejaké premýšľanie, alebo hneď ste svoj nový angažmán stvrdili podpisom?
„Pri každom takomto kroku sú nejaké otázniky a rozhovory. Či už z pozície bývalého aktívneho hráča, ktorý pôsobil aj na Slovensku a potom i ako tréner, som Ružomberok vnímal ako klub s bohatou históriou. Preto nebolo veľmi o čom premýšľať.“
Mužstvo sa však v tom čase ocitlo vo výsledkovej plytčine, určite ste si to všimli. Ani to príliš neznepokojovalo?
„Samozrejme, urobili sme nejakú analýzu. Mal som o tíme, o hráčoch určité dáta i ďalšie informácie. Všetko sa dialo rýchlo, za pohybu. Netajím, veľmi som si vážil, že prišla prvoligová ponuka. Tiež som vedel, že mám čo chlapcom dať, že je priestor na posun, na zlepšovanie sa.“
Aj keď ste boli hodený rovno do vody, asi bolo treba pragmaticky rozmýšľať a neurobiť dáke unáhlené kroky. Ako to vyzeralo v praxi?
„Išlo sa krok, po kroku. Ako ste povedali, bol som hodený do vody. No hneď na začiatku som spoznával hráčov aj v kritických situáciách. Môj prvý zápas, Slovenského pohára proti Liptovskému Mikulášu išiel do predĺženia a napokon vyvrcholil pokutovými kopmi. Už toto stretnutie mi veľa odkrylo. Nasledovali ďalšie duely, v ktorým človek získaval nové poznatky o kádri i o charakteroch jednotlivcov. Času bolo veľmi málo, na rôzne veci bolo treba expresne reagovať, ale napokon sa všetko stihlo a predsa sme postúpili, hoci na poslednú chvíľu, do hornej šestky. Niekedy je možno lepšie byť takto hodený do vody a poznávať svoj tím priamo za pochodu.“